Ako Avemar pôsobí na rakovinu?
V predchádzajúcom článku som písal o pozitívnych účinkoch Avemaru (dúfam, že sa vám článok páčil a ak áno, prosím vás nechajte komentár, veľmi ma to poteší 🙂 )
Aby som mohol otvorene napísať: “ Avemar priaznivo pomáha pri liečbe rakoviny!“, musím mať na to dôkaz. Ako vedec sa neopieram o domnienky, dohady alebo túžby ľudí, ale o surové fakty.
„Takto by som veľmi rýchlo prišiel o svoju reputáciu a viac ako 6 ročnú prácu by som mohol spláchnuť tam, kam aj králi chodievajú sami.“
Poďme sa spoločne pozrieť ako Avemar pôsobí na úrovni bunky:
Avemar pôsobí na nádorové bunky na viacerých úrovniach, ktoré môžeme rozdeliť do 4 hlavných skupín, a na ktoré sa bližšie pozrieme:
- Selektívna inbihícia metabolizmu glukózy nádorových buniek
- Sprostredkovanie mechanizmov programovanej bunkovej smrti – apoptózy
- Odhalenie nepriateľa (nádorových buniek)
- Okamžitá aktivácia imunitného systému
1. Selektívna inbihícia metabolizmu glukózy nádorových buniek
Nositeľ nobelovej ceny za medicínu Dr. Albert Szent-Györgyi, ktorý je aj objaviteľom Avemaru, pri skúmaní procesov metabolizmu buniek v súvislosti s vitamínom C, učinil zaujímavé objavy. Zistil, že prírodné látky, ktoré vo vedeckom svete dostali komplikovaný a nie veľmi vábny názov, 2,6-dimetoxy-p-benzochinón a metoxy-substituované benzochinóny, výrazne utlmujú hypermetabolické pochody typické pre nádorové bunky [1].
„A čo to vlastne znamená?“
Nádorová bunka „spotrebuje“ až 50 krát viac glukózy (energie) ako normálna nenádorová bunka v procese nazývanom neoxidatívny metabolizmus, vo vedeckom svete dobre známy pod názvom „Warburgov efekt“ [2].
„A prečo Avemar pôsobí iba na nádorové bunky a zdravým neškodí?“
Warburgov efekt je pre nádorové bunky veľmi nevýhodný z pohľadu tvorby ATP, oproti normálnej bunke. Preto nádorová bunka využíva aj oxidatívny metabolizmus glukózy, ktorým získava veľké množstvo energie potrebnej na enormný rast [2].
A teda Avemar pôsobí špecificky len na zastavenie rastu nádorových buniek [3], čo je samozrejme ohromná výhoda.
Zaujímavosť: Bolo vedecky zistené, že viac ako 4 násobná koncentrácia doporučenej dávky Avemaru by mala „určitý“ vplyv aj na zdravú bunku [4].
2. Sprostredkovanie mechanizmov programovanej bunkovej smrti – apoptózy
Takmer všetky známe spôsoby liečby rakoviny: ožarovanie (rádioterapia), chemoterapia aj alternatívne spôsoby (rastlinnými extraktami), sú zamerané priamo na zabíjanie rakovinových buniek. Toto „zabíjanie rakoviny“ funguje pomocou spustenia mechanizmov programovanej bunkovej smrti (apoptózy), expresne vyjadrené: samovražda bunky.
Avemar výrazne podporuje efektivitu apoptózy tak, že v rakovinovej bunke zastavuje syntézu PARP enzýmu, ktorý umožňuje rakovinovej bunke deliť sa (množiť sa) a naopak donúti rakovinovú bunku produkovať enzým Kaspáza-3, ktorá v týchto bunkách vyvoláva apoptózu a teda rakovinová bunka chce či nechce, je donútená k samovražde.
Zaujímavosť: Väčšina liečiv, ktoré sa predpisujú pri liečbe rakoviny sú založené na princípe inhibície PARP enzýmu pomocou syntetických chemikálií. Avemar naopak na inhibíciu PARP využíva čisto prírodné látky, preto je bez akýchkoľvek vedľajších účinkov [4].
3. Odhalenie nepriateľa (nádorových buniek)
Rakovinové bunky klamú náš imunitný systém. Za normálnych okolností by boli takéto bunky bez milosti zničené prvou obrannou líniou nášho tela. Naše obranné jednotky, nie len voči rakovinovým bunkám, sa volajú veľmi mierumilovne „rodení zabijaci“ (voľný preklad z Natural Killer -NK).
Ale prečo teda títo rodení zabijaci rakovinové bunky nevidia??
Nie je to ich chyba. Rakovinové bunky sa veľmi účinne skrývajú za enzým MHC-1. Tento enzým hovorí každému na vôkol:“ Neútoč na mňa, ja som ten dobrý.“
Užívanie Avemaru však spôsobuje, že tento maskovací enzým sa v rakovinových bunkách tvorí menej alebo vôbec [5]. To má samozrejme za následok, že „rodení zabijaci“ bunky bez problémov odhalia a začnú ich zabíjať.
Zaujímavosť: Pri experimentoch v Petriho miske, rakovinové bunky po ošetrení Avemarom, nemajú šancu prežiť ani 24 hodín [6].
4. Okamžitá aktivácia imunitného systému
Je veľa elementov a možností akými imunitný systém reaguje na rakovinu. M Ehrenfeld zistil, že Avemar posilňuje a vylepšuje fungovanie a vzájomné fungovanie jednotlivých elementov.
Zjednodušene môžeme povedať, v experimentoch bolo dokázané v roku 2001, že užívanie Avemaru spôsobuje rovnováhu medzi Th1 a Th2 cytokínmi. Sú to tzv. „dobrí poslovia“ medzi dvoma zložkami imunitného systému: bunkovou imunitou regulovanou Th1 cytokínmi, a humorálnou imunitou regulovanou Th2 cytokínmi [7].
Len na doplnenie a priblíženie týchto pojmov: bunková imunita sprostredkúva špecifickú obranu bielymi krvinkami proti cieľovej bunke (rakovinovej) a humorálna imunita týkajúca sa nešpecifickej obrany hormónmi, cytokínmi, protilátkami, neurotransmitermi a iných látok rozpustných v krvnom riečišti.
Pacienti trpiaci rakovinou, imunitnými ochoreniami a chronickými chorobami, majú veľmi oslabenú bunkovú imunitu, a teda nízke hladiny Th1 cytokínov. To je spôsobené rôznymi mechanizmami, do ktorých nechcem bližšie zachádzať. Dôležité ale je, že v dôsledku toho je hladina Th2 enormne zvýšená a práve to využívajú rakovinové bunky a využívajú zložky humorálnej imunity pre svoje účely, čo im v konečnom dôsledku pomáha rásť a rozmnožovať sa.
Ale akú úlohu v tom hrá Avemar?
V experimente bolo zistené, že Avemar pri rakovinovom ochorení redukuje hladinu Th2 na normálnu úroveň a obnovuje rovnováhu medzi zložkami imunitného systému a teda medzi Th1 a Th2 cytokínmi. V dôsledku toho sa imunitný systém opätovne naštartuje (veľmi ľudový výraz, ktorý zahŕňa komplikované pathway) a funguje ako má, a teda v experimente zabíjal rakovinové bunky. Samozrejme tento mechanizmus je veľmi úzko spojený s pôsobením „prirodzených zabijakov“ o ktorých píšem vyššie [7].
Zaujímavosť: Okrem prirodzených zabijakov, Avemar pôsobí aj na produkciu „Alfa faktoru pre odumretie nádoru“ (voľný preklad z Tumor necrosis factor alfa).
„Dúfam, že som vás týmito „suchými odbornými“ výrazmi príliš nevyčerpal a článok ste zvládli prečítať až do konca. Pokiaľ sa vám článok páčil napíšte mi komentár alebo dajte like na Fan Page, veľmi ma tým potešíte.“
Zdroje:
1) 10.1080/01635580903285114
2) 10.1016/j.tibs.2015.12.001
3) 10.1196/annals.1361.097
4) 16255377
5)11836569
6) 10.1080/01635581.2016.1153668
7) 11678450
O autorovi
RNDr. Milan Fraňo, PhD.
Pôsobil som na Univerzite Komenského, taktiež vo Vedeckom Parku UK v Bratislave a Slovenskej Akadémii vied. Venoval som sa vývoju rýchlej diagnostiky rakoviny cez miRNA, liečbe diabetu a spolupracoval s MIT.