Posilnenie imunity

Posilnenie imunity je dôležité v každom ročnom období a v každej situácii. Počas ochorenia koronavírusu je zlepšenie obranyschopnosti organizmu kľúčové nie len u onkologických pacientov ale aj u zdravých ľudí.

Bolo dokázané, že Avemar pozitívne pôsobí v boji proti rakovine a pomáha miliónom ľudí na celom svete.

Onkologický pacienti vedia, že Avemar pôsobí na viacerých úrovniach a jednou z nich je okamžitá a účinná aktivácia imunitného systému.

Zahŕňa to hlavne:

stimuláciu NK buniek (lymfocyty bielych krviniek, hlavná obranná línia proti nádorovým a vírusovým ochoreniam)
zvýšenie uvoľňovania a „tvorby“ TNF makrofágov
zvýšenie expresie molekúl podporujúcich imunitný systém (napr. ICAM 1)

Kombinácia týchto imunologických mechaniznom, ktoré sa aktivujú po požití a pravidelnom užívaní Avemaru vedie k likvidácii (apoptóze) nádorových buniek a taktiež odolnosti proti vírusom.

Avemar je určený na okamžité naštartovanie imunitného systému u onkologických pacientov a podporu liečby rakoviny. Zdravý človek bez rakovinového ochorenia môže taktiež užívať Avemar pre naštartovanie imunitného systému.

Čo sa v článku ešte dozviete:

Čo je imunitný systém (definícia a rozdelenie)
Čo znamená „nemať dobrú imunitu“
Prečo ľudia s „dobrou“ imunitou odolávajú lepšie vírusom, rakovine a ďalším chorobám
Bol Avemar skúmaný aj proti vírusom ?

1. Čo je imunita a imunitný systém

Človek je vystavený obrovskej invázii cudzorodých látok a mikroorganizmov zo svojho okolia, s ktorými musí denno denne bojovať. Obranná línia nášho organizmu je imunitný systém.

Imunitný systém je súhrn všetkých obranných mechanizmov, ktorými sa organizmus bráni proti vonkajším škodlivým vplyvom, látkam a organizmom vnikajúcim do tela.

Lekári definujú pojem imunita ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam. Je to schopnosť organizmu vytvárať základnú obrannú líniu nielen proti väčšine choroboplodných mikroorganizmov, ale napríklad aj proti nádorovému bujneniu.

Imunitný systém

Imunitný systém tvorí súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti cudzorodým zárodkom. Orgány imunity sa nachádzajú v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku.

Imunitný systém dokáže tiež v začiatku rozpoznať a odstrániť nádorové
bunky a zapojiť reparačné mechanizmy. Základom jeho funkcie je zložitá a dynamická komunikačná sieť. Keď sa imunitné bunky stretnú s cudzou látkou, začnú produkovať chemické látky. Práve tieto látky umožňujú
bunkám regulovať svoj vlastný rast a správanie, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na problematické, postihnuté miesta.

Ak imunita zlyhá alebo je oslabená, môžeme ochorieť – časté prechladnutia, chrípka, alergia, zápal kĺbov (artritída) aj rakovina.

Imunita je:

vrodená (nešpecifická)
získaná

Vrodená imunita

Akúsi prvú obrannú líniu tvorí prirodzená imunita. Je daná geneticky (nešpecifická,vrodená imunita). Koža a sliznice sú základné bariéry s obrannou schopnosťou. Vrodená imunita umožňuje človeku brániť sa proti škodlivinám zvonku a rôznym choroboplodným zárodkom od narodenia.

Prirodzenej imunite pomáhajú aj niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde do tela prenikne cudzí mikroorganizmus. Výsledkom je pohltenie cudzích buniek. Tento proces sa nazýva fagocytóza. Zabezpečujú ju dôležité bunky imunitného systému, tzv. makrofágy.

Schopnosť odolávať najmä škodlivým vonkajším činiteľom sa vyjadruje mierou imunity, ktorú človek môže zdediť, a vtedy je reč o prirodzenej (vrodenej) imunite, alebo získať a vtedy hovoríme o získanej imunite.

Získaná imunita

Druhú obrannú líniu predstavuje získaná imunita. Formuje sa v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami (napr. baktériami a vírusmi), ktoré nezlikvidovala prvá (prirodzená) obranná línia.

Fungovanie získanej imunity zabezpečuje zložitá sústava buniek a rôznych látok. „Výkonnými orgánmi“ tohto systému sú špecializované bunky a bielkoviny – protilátky.

Po prvom stretnutí s novým mikróbom špecializované bunky (tzv. B-lymfocyty) sprostredkujú tvorbu protilátok a spúšťajú celý rad
mechanizmov, ktorých výsledkom je likvidácia telu cudzích buniek.

B-lymfocyty majú „pamäť“ a pri ďalšom kontakte s nepriateľom sú schopné reagovať rýchlejšie. Zložka imunity založená na tvorbe protilátok sa nazýva látková imunita.

Druhú zložku, bunkovú imunitu, zabezpečujú dva typy buniek:

T-lymfocyty alebo pomocné bunky („helpers“), ktoré rozpoznajú votrelcov a označujú ich
a „zabijaci“ NK-bunky („natural killers“), ktoré ich zničia.

NK-bunky sú významné najmä v obrane proti vírusom a nádorom.

2. Čo znemená nemať dobrú imunitu

Imunita funguje na základe spolupráce viacerých zložiek imunity. Ak však imunitnému systému chýba jedna alebo viacero zložiek, výsledkom je imunodeficientný (nedostatočný) stav.

Tento stav môže byť vrodený alebo získaný. Získaný znamená, že môže
vzniknúť počas infekcie, keď bol organizmus oslabený alebo neúmyselne vyvolaný liekmi. Dočasná imunologická nedostatočnosť môže vzniknúť počas vírusovej infekcie (chrípka, koronavírus, infekčná mononukleóza, osýpky a pod.) a pri poruche výživy. Môže byť tiež spôsobená aj stresom.

3. Prečo niektorý ľudia s „dobrou“ imunitou odolávajú lepšie vírusom, rakovine a ďalším chorobám

Imunitný systém môže byť u niektorých ľudí vysoko aktívny, u iných oveľa menej účinný.

To spôsobuje zásadné rozdiely v ochrane organizmu pred chorobami. Aký je dôvod týchto rozdielov? Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď a rozdiely sú spôsobené na úrovni:

genetiky (rozdiely v genóme jedincov v DNA a RNA)
epigenetiky (v jednoduchosti povedané, faktory, ktoré rozhodujú o tom, či sa niektoré gény prejavia alebo nie, v epigenetike hrajú významnú úlohu aj vonkajšie vplyvy prostredia v ktorom žijeme)

Do vonkajších vplyvov prostredia pri epigenetiky patrí ja:

výživa (zdravá strava)
cvičenie
hygiena
stres
prostredie v ktorom žijeme (kvalita vody, pôdy, ovzdušia, atď)

To sú všetko dôvody, prečo imunitné systémy akýchkoľvek dvoch jedincov môže na infekciu alebo terapeutickú liečbu reagovať odlišne.

4. Bol Avemar skúmaný aj proti vírusom

Bolo vedecky dokázané a potvrdené, že Avemar vykazuje silnú protirakovinovú aktivitu tým, že sa zapája do metabolizmu glukózy rakovinových buniek a ovplyvňuje expresiu niekoľkých kináz.

Avemar je tiež podľa vedeckých publikácií účinný v zvýšení aktivity imunitného systému:

stimuluje aktivity NK buniek (znížením expresie MHC I )
zvyšuje sekréciu TNF makrofágov
zvyšuje expresiu ICAM 1 na vaskulárnych endoteliálnych bunkách

🔬 Zdroj: The Effects of Adjuvant Fermented Wheat Germ Extract on Cancer Cell Lines: A Systematic Review

čo vedie k apoptóze rakovinových buniek, inhibíciu metastáz a proliferácie („rastu rakoviny“). Apoptóza je programovaná smrť bunky. Zjednodušene povedané: „Avemar prinúti rakovinové bunky aby zabili sami seba, čím samozrejme pomáha pri liečbe rakoviny.“

Avemar dokáže naštartovať imunitný systém u onkologických pacientov ale aj ľudí, ktorí netrpia onkologickým ochorením. Množstvo ľudí po celom svete užíva Avemar po liečbe rakoviny a urýchlenie rekonvalescencie ale aj ako prevencia proti rakovine.

Účinky Avemaru, vzhľadom na účinky spojené s posilnením a naštartovaním imunity, boli testované aj v boji proti vírusovým ochoreniam.

🔬 Zdroj :Beneficial Effect of a Fermented Wheat Germ Extract in Intestinal Epithelial Cells in case of Lipopolysaccharide-Evoked Inflammation

Konkrétne sa vo výskumoch pozorovali pozitívne účinky Avemaru pri infekciách adenovírusmi (vyvolávajú niektoré choroby dýchacích ciest, konjunktivitídy či gastroenteritídy). Vírusy v bunkách mali pri užívaní Avemaru nižšiu schopnosť rozmnožovať sa. Presné účinky odolnosti organizmu proti vírusom pri užívaní Avemaru ešte neboli zistené.

Vedecké zdroje:

Mohlo by vás zaujímať: „Čo je Avemar?„

O autorovi

RNDr. Milan Fraňo, PhD.

Pôsobil som na Univerzite Komenského, taktiež vo Vedeckom Parku UK v Bratislave a Slovenskej Akadémii vied. Venoval som sa vývoju rýchlej diagnostiky rakoviny cez miRNA, liečbe diabetu a spolupracoval s MIT.